Počas stresu sa do organizmu vo zvýšenej miere vyplavujú dva hormóny. Adrenalín ( možno ho poznáte pod názvom epinefrín) a kortizol. Obe tieto látky dostanú organizmus do stavu pohotovosti. Telo je pripravené najlepšie ako môže na boj o prežitie. Obmedzí sa prívod krvi do niektorých orgánov, zvýši sa jej prietok do svalov, zrýchli sa nám tep, rozšíria zrenice,… je toho veľa čo tieto hormóny dokážu.
Adrenalín v nás dlho nezostane. Do cca jednej hodiny po odznení stresovej situácie sa z tela odplaví. Horšie to je s kortizolom, ktorý zostáva v tele aj niekoľko hodín kým jeho hladina klesne na normálne hodnoty. Kortizol napomáha mozgu lepšie využívať glukózu (lepšie a rýchlejšie vieme vyhodnotiť udalosť, ktorá spôsobila stres), zvyšuje produkciu látok, ktoré obnovujú tkanivá (rýchlejšie sa hoja rany), dvíha hladinu glukózy v krvi (zaisťuje tak dostatok energie). Toto sú jeho kladné vlastnosti. Ale má viac negatívnych.

Vplyv kortizolu na organizmus.

• Znižuje imunitný systém – ak je tohto hormónu v tele veľa môže imunitný systém úplne odstaviť. Takto je riziko možnej nákazy infekciou, alebo vírusom veľmi vysoké.
• Obmedzuje fungovanie reprodukčného systému – môže spôsobiť neplodnosť, alebo potrat. Nakoľko kortizol sa vyplavuje len v dobe, kedy sme v strese organizmus nepovažuje za dôležité v tom okamihu sa rozmnožovať. Zároveň s tým sa znižuje libido.

• Je príčinou starnutia pleti – kolagén z pokožky sa pod vplyvom kortizolu presúva do kĺbov, šliach a väzív – ktoré potrebujeme pre prežitie viac než hladkú a sviežu pleť. Dôsledkom toho je strata pružnosti pleti, prvé vrásky a predčasné starnutie.
• Zvyšuje pocit hladu – v záujme prežiť treba doplniť energiu, preto sme v strese viac hladní. Tento pocit sa odrazí na našej váhe – nakoľko prijaté kalórie neminieme ukladajú sa do zásob v podobe tukov.
• Dlhodobý vplyv na telo môže spôsobiť cukrovku 2. typu, osteoporózu, insomniu (nespavosť) a problémy s dlhodobou pamäťou.